Keď sa spätne pozerám na rok 2020, mám úsmev na tvári, ale aj zimomriavky na chrbte. Bol to náročný, ale krásny rok! Občas so slzami v očiach, inokedy s úsmevom na tvári. Rok plný zmien, výziev, ale aj radosti či splnených snov. Netušila som, čo všetko mi tento rok prinesie, ale s odstupom času to vnímam ako úžasné skúsenosti a lekcie, ktoré som prežila. Stále viac a viac si uvedomujem, že sme to My sami, ktorí sa rozhodujeme či si budeme vedome tvoriť vlastnú budúcnosť alebo „nevedome“ prežívať stále dookola svoje problémy a minulosť. Ako ste teda na tom Vy?
V januári 2020 som oficiálne získala nový životný status -„rozvedená“. Až v priebehu roka 2020 som si postupne uvedomovala, čo všetko ma vďaka tomuto statusu čaká a s čím si budem musieť poradiť. Na konci roka 2018 som sa konečne rozhodla, že odchádzam z 11-ročného vzťahu, že podávam návrh na rozvod. V hlave som mala jasné rozhodnutie, že to zvládnem, tak aby sme si všetci zúčastnení z celého procesu odniesli, čo najmenej „škrabancov“ na duši. No všetko ostatné som videla len hmlisto.
Zároveň vo mne čoraz viac dozrievalo rozhodnutie, že sa nechcem vrátiť do klasického zamestnania v korporáte. Ale ako to dosiahnuť? Ešte minulý rok som si založila živnosť a začala robiť preklady a korektúry textov. Potom som odišla na pár dní na Malorku, kde som sa osobne zoznámila s Luckou Harnošovou a dohodli sme sa na vzájomnej spolupráci. Lucku a jej projekt Alchymie ženy sledujem už veľmi dlho a som rada, že sa naše cesty preťali práve na workshope u Sofie Sundari.
A tak som pomaly, ale isto vykročila na cestu za svojím vlastným podnikaním. Neviem, či to máte podobne, ale stáva sa mi, že niektoré veci nechávam plynúť v čase, nevidím veľmi ďaleko do budúcnosti, ale sústredím sa na malé kroky, ktoré postupne robím a potom len z úžasom sledujem, kam som sa na svojej ceste až dostala. A tak aj tieto výzvy počas celého roka vo mne prebudili väčšiu láskavosť k samej sebe.
Prijať okolnosti, nevyvíjať odpor, netlačiť na seba, neobviňovať sa, nesústrediť sa na výkon či výsledky, ale dovoliť si plynúť.
To všetko nebolo mojou samozrejmosťou. Boli to lekcie roka 2020, ktoré som si potrebovala prežiť.
Keď som v marci odchádzala do Egypta na retreat Culmination – The great soul workshop s úžasnou Sofiou Sundari, netušila som dôvody, pre ktoré ma tam moje srdce volalo, ale bolo to neuveriteľných 10 dní, na ktoré budem spomínať po zvyšok svojho života. Po prvýkrát som od svojich detí odišla na dlhšie ako na týždeň. Po prvýkrát v živote som bez svojich detí bola dlhšie ako mesiac. Vďaka korona vírusu (Covid-19), som len tak tak stihla doletieť naspäť na SR predtým ako zrušili všetky lety.
Najskôr som si nevedela predstaviť, ako to dám tak dlho bez detí a či to oni vôbec zvládnu… Ale všetko malo svoj zmysel. A tak aj vďaka korona vírusu, som si po príchode z Egypta mohla dopriať čas iba pre seba a spracovávať všetky emócie súvisiace so zážitkami v Egypte, ale aj s vlastným rozvodom.
Zároveň som okrem projektu Rodinka výnimočných začala pracovať na novom projekte Záhradné domčeky pre deti. A tak v apríli 2020 vznikli nové stránky, logo, FCB page a tiež ebook zadarmo – Typy domčekov (Ako si správne vybrať). Položila som základy ďalšiemu pilieru na svojej ceste za väčšou časovou flexibilitou a online businessom.
Keď som v máji robila svoj prvý emailový kurz zadarmo s názvom Znakovanie (baby signs) a podpora komunikácie, netušila som, že ešte v tom istom roku vznikne aj môj prvý online kurz na tému znakovania. Po prvýkrát som natáčala videá a používala všetko, čo som sa naučila v kurze Plážová základka od Stáni Stiborovej. Mala som malú dušičku, ale tiež odhodlanie ísť do toho. Môj strach zviditeľňovať sa, vyčnievať, rozprávať pred kamerou, to bola poriadna výzva. Do emailového kurzu sa prihlásilo takmer 150 ľudí a až z odstupom času som sa dozvedela, že sa ľuďom veľmi páčil.
Keď som v júni odoslala známym a priateľom oznam o svojom rozvode, cítila som, že to nerobím len pre seba, ale pre všetky ženy predo mnou a po mne, ktoré nemali takú šancu a možnosť ako ja, slobodne sa rozhodnúť a odísť z niečoho, čo už nebolo pre ne vyhovujúce. Rozbolela ma hlava, triaslo sa mi celé telo, môj nervový systém takmer skolaboval… Ale aj vďaka Egyptu a iným tréningom, ktorými som za posledné mesiace prešla, som dokázala takéto emócie spracovať, aby som mala čo najmenšie ujmy na psychickom či fyzickom zdraví.
Keď mi potom koncom júna prišlo vyjadrenie s UPSVaR, že odnímajú opatrovateľký príspevok, ktorý sme dostávali na Maxa, ako na osobu ZŤP, ktorá si vyžaduje celodennú starostlivosť, podlomili sa mi kolená. Ale vravela som si, že je to len nejaký omyl… Bohužiaľ ani odvolanie, ani právnici či ochrankyňa práv osôb ZŤP nepomohli, lebo zákon je zákon a nariadenia sú nariadenia. A tak raz a znova som sa presvedčila o tom, ako štát rieši všetko, len nie to, kde sú skutočné problémy skutočných ľudí.
Diera v zákone, nesprávny výklad… Neviem ako to pomenovať, ale ak sa rozvediete a dáte ZŤP dieťa do striedavej starostlivosti, stratíte nárok na opatrovateľský príspevok. Aj keď to dieťa je stále ZŤP a rozvodom sa nevyliečilo, aj keď ste urobili všetko, čo ste mohli, aby ste zabezpečili hladký proces rozvodu pre všetky zúčastnené strany, aj keď na súde boli aj zástupcovia UPSVaR… Napriek tomu všetkému, nikto nás na tento malý detail neupozornil. Pociťovala som to ako veľkú krivdu a nespravodlivosť. Ale aj s týmto som sa rozhodla popasovať vlastným sebe spôsobom.
A tak, jeden večer v karaváne na Oravskej priehrade, padlo rozhodnutie vstúpiť do online kurzu s názvom SOMBA od známej Islandskej online business podnikateľky Sigrun. Bola to práve Ingrid Dach, ktorá je jej affiliate, vďaka ktorej som do toho nakoniec šla. Srdce mi bilo ako zvon. Nemala som stabilný príjem, dve postihnuté deti v striedavej starostlivosti, žiadna podpora od štátu… Chcela som flexibilnú pracovnú dobu, nevedela som si predstaviť, že by som sa vrátila do klasického zamestnania, do nejakého korporátu. Nechcela som svoje deti odložiť do školského klubu či iných krúžkov. Chcela som tu byť pre ne.
Všetko to na mňa doliehalo… Vedela som, že buď to urobím teraz alebo už nikdy. Vytiahla som úspory a nemalú čiastku investovala do svojho vzdelávania. Potrebovala som svoj projekt Rodinka výnimočných posunúť. Už som sa nechcela tváriť, že všetko je ok. Objavili sa ďalšie obmedzujúce vzorce ohľadne môjho nastavenia z hľadiska financií. Uvedomila som si, že tento projekt už ďalej nedokážem živiť z vlastného vrecka. Chcela som, aby sa to obrátilo. Samozrejme, že stále budem poskytovať zadarmo hodnotný obsah, ale niektoré produkty sú od teraz na predaj a že tento pomer chcem mať vyrovnaný.
Keď som v júli spustila prvý online kurz Znakujeme s bábätkom hravo a ľahko, do ktorého sa prihlásilo viac ako 400 ľudí, strach ale aj veľké odhodlanie boli mojimi spoločníkmi. Makala som, natáčala, odpovedala a tá spätná väzba, ktorú som dostala bola úžasná. Ale ja som nezaháľala a hneď na to, vytvorila druhý nadväzujúci online kurz Šikovné rúčky. Po prvýkrát v živote som predávala, robila niečo, na čo nemám žiadne certifikáty alebo osvedčenia. Mám len svoju osobnú skúsenosť a výsledky, ktoré sa prejavili v mojom živote.
Žijeme v spoločnosti, kde na všetko potrebujeme nejaký papier. Kedysi to tak nebolo. Ak si chcel byť mlynárom, išiel si k mlynárovi a ten ťa naučil všetko, čo vedel. Teraz máme inštitúcie, ktoré deklarujú či niečo vieme alebo nevieme. Avšak to ešte neznamená, že to aj robíme skutočne tak ako treba. Keď som tento rok poskytovala konzultácie rodičom výnimočných detí, často som sa stretávala s tým, že za tou „papierovou“ odbornosťou bol nezáujem a zanedbaná práca. Nie, nikoho nehodnotím. Len Vás zas a znova prosím, aby ste dôverovali, ale aj preverovali. Ak zájdete za nejakým odborníkom, dobre si ho vyberajte, lebo nie je lekár ako lekár. Je to podobné, ako keď idete do reštaurácie a chcete sa dobre najesť. Veľmi dobre si preveríte, kde dobre varia a tam pôjdete.
A tak tento rok prišli prví online zákazníci aj z projektu Rodinka výnimočných, ktorí ocenili moju prácu, ktorí investovali svoj čas a peniaze a kúpili si moje online kurzy. Ako vždy, aj teraz sa vynorilo kopec starých vzorcov a presvedčení, ktoré sa vo mne ukrývali… Ako bývalá manažérka logistiky, spustiť projekt Záhradné domčeky pre deti nebol pre mňa problém. Bol to „len“ marketing, koordinácia ľudí, logistika, ale hlavne som predávala prácu niekoho iného, nie tú svoju! Tam som bola doma. Ale predávať svoje osobné skúsenosti, vyjsť s kožou na trh a „odhaliť sa“, byť videná… To bola úplne iná káva!
A tak chcem takto verejne Vám všetkým poďakovať, pretože aj vďaka Vám, ktorí kupujete moje produkty, môžem slobodne a s o to väčšou radosťou tvoriť obsah zadarmo.
Ešte začiatkom roka 2019 som mala všetko nachystané na webinár o viacjazyčnej výchove, avšak technika zlyhala a pod vplyvom ostatných udalostí, som to nakoniec celé zrušila. Až v septembri 2020 sa mi podarilo zrealizovať svoj prvý webinár o znakovaní. Až som bola sama zo seba prekvapená s akou ľahkosťou som ho viedla. A tentokrát sa už neuskutočnili žiadne z mojich obáv a z hľadiska techniky, všetko bežalo tak ako malo.
Keď Olinka náhle stratila sluch a lekári jej implantovali kochleárne implantáty (KI), náš život sa zmenil. Bolo náročné si zvyknúť na nového spoločníka v našom živote – strach, že KI stratí, poškodí, zničí… Vedomie, že KI sú tak drahé, že by sme si ich kúpu nemohli dovoliť nám pokoj na duši nepridávalo. Olinka miluje vodu, trávili sme celé leto na priehrade na Orave či Liptove, a vždy keď bola vo vode nepočula, lebo som sa bála, že by KI mohla stratiť alebo poškodiť.
Až jedného dňa, konečne vo mne dozrelo rozhodnutie prelúskať sa všetkými tými návodmi a vyskúšať aqua sadu, ktorá bola súčasťou Olinkinej výbavičky po operácií. To bolo radosti, ponárania a zábavy! Konečne si to mohla vo vode užívať aj ona a pritom počuť, čo sa navôkol nej deje.
Keď máte nepočujúce dieťa, až vtedy si uvedomíte, koľko obmedzení má nepočujúci človek. Napríklad sme často chodili do lesa. Ak v lese napríklad odbočí z cesty, nezavoláte na ňu ako na iné počujúce dieťa. KI sú na batérie, ktoré sa vybíjajú, a tak sa môže stať, že sa vybijú a ona Vaše volanie v lese nepočuje. Podobne je to vo vode, keď sme nepoužívali aqua sadu, bola som len odkázaná na to, že som musela byť pri nej, aby ma videla a aby som jej posunkami naznačila, čo od nej chcem. Ak napríklad zašla príliš ďaleko, človek na ňu bez aqua sady nemohol zavolať, aby sa vrátila bližšie k brehu.
Teraz už aj vo vani jej dávam aqua sadu, aby sa so svojimi súrodencami mohla hrať, rozprávať a komunikovať. Olinka sa rýchlo adaptovala na zmenu, čoraz viac dokáže odčítať z pier, alebo naciťovať emócie, ale je super, že vďaka KI a aqua sade môže s nami ostatnými komunikovať čo najčastejšie, ako sa to len dá.
Načúvať svojmu telu, je niečo, čo vplyvom výchovy často strácame. Práve v takých momentoch, keď Vám neustále hovoria: „Obleč sa, bude ti zima! Zakaš si to tričko, ofúkne ťa a budú ťa bolieť kríže!“ Poznáte to? Často samú seba pristihnem pritom, ako sa v polovici vety zastavím, aby som podobné výroky neposúvala aj svojím deťom.
A tak prvý novembrový sychravý deň sme strávili napríklad brodením rieky a hodinovou prechádzkou v prírode. Kedysi by som sa bála, že budú choré, ale teraz už viem, že naše telo má svoju múdrosť a keď sa ju naučíme vnímať, bude nám jasne signalizovať čo je a čo nie je pre nás vhodné. Naše telo a emócie sú úžasným kompasom na našej ceste životom.
V tomto mesiaci sa už ozvali moje kríže. Avšak vyskočiť z rozbehnutého vlaku som tak rýchlo nemohla, pretože práve v tomto mesiaci začal bežať druhý online kurz Šikovné rúčky a tiež kampaň na 2. beh kurzu Znakujeme s bábätkom.
Konzultácie, ZOOM stretnutia, príprava videí, tlač a grafické spracovanie kartičiek pre oba kurzy a popritom všetky ostatné aktivity, to sa dá zvládnuť len v prípade, že dokážete skvele riadiť svoj čas a správne si určovať priority. Minulý rok som si do svojho vision boardu napísala:
Som rada, že aj vďaka tomuto prístupu sa mi to podarilo všetko nejako zvládnuť. A popri všetkých povinnostiach som si dopriala aj čas na oddych a relaxáciu.
„To by bolo skvelé, keby som ten mixér, vyhrala ja!“
December 2020 už bol len o spomaľovaní a obrátení sa do svojho vnútra. O vzdelávaní a o tom, aby som si dovolila oddýchnuť si, nič nerobiť, nesnažiť sa a pracovať so svojimi emóciami, ktoré sa ku koncu roka pred Vianocami vždy akosi viac kulminujú ako inokedy. A tak som tento rok bola rada, že práve korona vírus a vláda SR vyhlásila ďalší lock down a ja som sa mohla odpojiť a zostať v kruhu najbližších.
Rok som zakončila krásnym slnovratovým rituálom, ktorý sme si urobili s mojou drahou sestrou. Ďakujem Milke za jej úžasnú prírodnú kozmetiku a inšpiráciu na slnovratový rituál, veľmi dobre padol.
Tento rok bol významný nielen pre mňa, ale aj pre môjho syna Maxa. Raz a znova ukázal, že dokážeme prekonať samých seba, ak dostávame podporu zo svojho okolia. A tak po prvýkrát vo svojom živote sám vystúpil do výšky 1411 m n. m na chatu pod Náružím (1422 m n. m), a neskôr aj na Čereňovú (1221 m n. m.) alebo Žiarsku chatu. Áno, priznávam, nebolo to med lízať… Motivovať deti k šľapaniu do kopca si vyžaduje značnú dávku trpezlivosti a odhodlania, ale stálo to za to. A ten pocit, že to zvládol, dokázal, ho hrial ešte pekne dlho na duši.
Vzhľadom na jeho diagnózu (pľúcna hypertenzia), ktorú mu zistili vo veku necelého roka, nám bolo povedané, že takéto veci nebude zvládať. A tak som rada, že sa mu podarilo s chorobou popasovať a vyliečiť sa z nej. A tak takéto výlety do prírody budeme absolvovať častejšie.
Nebojte sa, rok 2020 nebol len o výzvach, ilúziách, skúškach, boji o prežitie, strachu, bezmocnosti, pocite krivdy, „nedosdobráctve“ či o tom, že si to nezaslúžim alebo v prekonávaní vlastných obmedzujúcich vzorcov či presvedčení typu „veď by to malo byť zadarmo, nemôžem si za to pýtať peniaze“.
Rok 2020 priniesol so sebou aj mnoho krásnych zážitkov, radosti a veselosti. Ale tiež odvahu vystúpiť z vybehaných chodníčkov, otvoriť sa novým príležitostiam, začať si plniť sny, dovoliť si čas iba pre seba a vedome tráviť čas práve s tými, na ktorých mi najviac a skutočne záleží.
Rok 2020 bol aj o:
A aké sú moje plány na ďalší rok? Poznáte to porekadlo? Ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu svoje plány. Rada by som sa venovala okrem témy znakovania, tiež viac témam zdravia, imunity a viacjazyčnej výchove. V hlave je niekoľko nápadov, už len ich krok za krokom zrealizovať:
Z hľadiska emócií, rok 2021 by sa mal niesť v znamení:
s pokorou nasledujem hlas svojho srdca,
s láskavosťou prijímam samú seba,
dovoľujem si každodenné radosti,
tvorím s ľahkosťou,
a dôverujem.
Som nažive, som zdravá, mám svojich priateľov, rodinu a tiež Vás všetkých, ktorí ma sledujete a slovne či inak podporujete. Vedzte, že mi na každom jednom z Vás záleží a vždy ma poteší, keď mi napíšete na email, messenger alebo facebook, že sa moje slová dotkli Vašich sŕdc alebo nejako inak som Vás inšpirovala. Vaša spätná väzba je pre mňa veľmi dôležitá.
Rok 2020 mi ešte viac ukázal, aké je dôležité ďakovať za všetko čo k nám prichádza. Nezameriavať sa na problémy, ale vnímať ich ako príležitosti. A akoby povedala Sigrun: „Trust the process! (Dôveruj procesu).“
Ďakujem, ak ste dočítali až sem, vážim si Váš čas a prajem Vám šťastný Nový rok!