Tak ako po iné roky, aj tento rok som si robila zhodnotenie svojho roka. Využila som k tomu magický dátum – slnovrat 21.12.2021. Práve nedávno som sa zamýšľala nad silou rituálov vo svojom živote. Prvé roky môjho života boli spojené najmä s náboženskými rituálmi a obradmi, akými boli krst, sväté prijímanie, birmovka, manželstvo. Avšak keď som začala prehodnocovať a inak vnímať svoj vzťah k náboženstvu a skúmať v čo vlastne verím, uvedomila som si, že práve v týchto rokoch, som nazbierala mnoho limitujúcich presvedčení a dlho mi trvalo, kým som prestala spájať rituály s čiernou mágiou, nekalými praktikami a pochopila ich skutočný význam a moc.
Ľudia ich od nepamäti využívali rituály práve preto, že sú tak veľmi účinné na spojenie s naším podvedomím. Rituál je jazykom nášho podvedomia a nevedomia. Práve pomocou neho hovoríme k tejto časti mozgu. Asi to každý z nás už zažil, niečo si veľmi prial a ono sa to nesplnilo. Stalo sa to s najväčšou pravdepodobnosťou práve preto, lebo ste mali vo svojom podvedomí uložené nejaké limitujúce presvedčenia, ktoré Vám v tom bránili a keďže je to uložené v podvedomí, ani ste si to neuvedomovali. Preto mám rada prácu s rituálmi, lebo nám pomáhajú dostať sa do podvedomia a vytiahnuť na svetlo to „nevedomé“, uvidieť to a dávajú nám možnosť s tým pracovať.
Posledné 2 roky si robím rituál ukončenia roka práve 21.12.
Pomáha mi to uzavrieť rok a vytvoriť priestor na všetko nové, čo chcem do ďalšieho roka priniesť. Ale tiež si uvedomiť, čo všetko mi daný rok priniesol, čo som sa naučila, kam som sa posunula a za čo všetko som vďačná.
Tento rok som si okrem slnovratového rituálu dopriala aj 21-dňovú očistu – detox bez kávy, cukru, medu, alkoholu či klasického lepku. Bola to veľmi prínosná skúsenosť, ktorá mi ešte lepšie pomohla naladiť sa na seba, na svoje telo a to, po čom túžim.
Keď mávam konzultácie s ľuďmi, často vidím, že túžia po zmene, ale len málo z nich je ochotných urobiť potrebné kroky ku zmene. Prípadne sa stáva, že si dajú príliš veľké ciele, potom sa cítia prevalcovaní, nevydržia na ceste a s prvým „pošmyknutím“ to vzdajú a utápajú sa v pocitoch viny.
Život ma naučil, že ak niečo veľmi chcem, potrebujem robiť malé kroky a vytrvať.
Výsledky totiž prichádzajú práve z tej konzistencie a malých denných akcií.
Aj keď po ceste niekoľkokrát padnem, naučila som sa nevzdávať to a pokračovať. Mať na mysli svoje priority, víziu a sledovať, či je to stále so mnou v súlade.
Napriek tomu, že už nejem dlhodobo cukor a vyskytuje sa v mojej strave občas – hlavne ak sa stravujem mimo domu, u starých rodičov, reštauráciách či u priateľov. Zvyknem si dávať 1 alebo 2 krát do roka takúto očistu a vždy mi táto skúsenosť prinesie niečo nové. Najčastejšie mi pomáha vrátiť sa späť do svojho tela, uvedomiť si jeho chute, nevyčerpávať dlhodobo jeho zdroje a viac sa naladiť na svoje vnemy a potreby.
Tentokrát ma však prekvapil fakt, že prvých 10 – 15 dní som bola úplne v pohode a vôbec som nepociťovala úbytok energie. Obyčajne, ak ľudia prestanú jesť cukor, veľmi to cítia na svojej energii, keďže často práve cukrom suplujú nedostatok svojej energie a odpojenie od vlastného tela. Túžba po sladkom sa dostavila až neskôr okolo 20 dňa.
Vtedy prišli na návštevu moji rodičia a ja som si s nimi dala veľmi malý kúsok veterníka – nejedla som ho už asi 20 rokov! Zrazu sa vo mne objavila tá spomienka z detstva, ako som ho kedysi veľmi mala rada a ako sme ho zvykli jedávať cukrárni s rodičmi alebo kamarátkami. Po všetkých týchto emóciách som si uvedomila, že veterník je už proste na mňa príliš sladký a už ho nepotrebujem k životu :o) Nepotrebujem, aby uspokojoval moje potreby, už sa viem o ne postarať sama. Už dokážem vnímať, čo potrebujem, aj keď v minulosti to tak vždy nebolo.
Celé svoje detstvo som vlastné vnútorné potreby uspokojovala sladkosťami. V prostredí, v ktorom som vyrastala bola poslušnosť dôležitejšia, ako to, čo chcem a potrebujem ja. A aby som sa cítila milovaná, rozhodla som sa na nevedomej úrovni radšej poslúchať. Rodičia ma milovali a milujú najlepšie ako vedia. Len na mňa prenášali to, čo si oni prevzali od svojich rodičov a čomu verili, že je pre mňa správne. Tento vzorec som začala vnímať až o mnoho neskôr, keď som postupne začala vyraďovať cukor zo svojej stravy a pracovať na sebe. Vždy keď som bola nervózna, niečo mi chýbalo, nahrádzala som tieto pocity sladkosťami alebo niečím „chrumkavým“. Znamená to, že tieto veci v súčasnosti vôbec nejem. Určite nie. Ale rozhodne ich nejem v takom množstve ako kedysi a ak ich už jem, vedome sa rozhodujem či to naozaj chcem alebo nie.
Touto osobnou skúsenosťou chcem poukázať aj na trénovanie schopnosti, vrátiť sa späť do svojho tela, na uvedomovanie si svojich emócií a zlozvykov, ktoré v stravovaní máme, a tiež na to, že keď padneme, zlyháme, nemusíme to vzdávať, môžeme pokračovať ďalej. Lebo každý deň sa rodíme znova a každý deň sa môžeme rozhodnúť pre nový začiatok. Tak ako ja vo svojom detoxe. Nevzdala som to na pol ceste… Aj o tomto je láskavosť k sebe a prijatie samých seba. Nastaviť si správny vzťah k telu, nebičovať sa za naše poklesky, vedieť načúvať vlastnému telu, napojiť sa naň a cítiť sa v ňom dobre. To je fakt skvelé.
Môj slnovratový rituál bol zameraný nielen na osobný, ale aj pracovný život.
Prišiel okamžik na veľké odpútanie. Pusť sa, prijmi prítomnosť akejkoľvek bolesti, smútku alebo problémov ako fakt. Transformácia má svoj čas. Osvietenie je pre odvážne duše, ktoré sa dokážu zbaviť svojej viery, neviery, pochybností, rozumu, mysli a jednoducho vstúpiť do čistého bytia bez hraníc. Transformácia hovorí jazykom srdca, nie mysľou ani argumentami. Jednoducho načúvaj a príde okamžik kedy uvidíš to, čomu si sa celý život vyhýbala.
V roku 2019 do môjho života vstúpila bohyňa Kali a jej esencia, tento rok si ma zavolala bohyňa Lakshmi so svojimi kvalitami. Pochádzam z kresťanského prostredia, a tak na začiatku bola pre mňa práca s inými božstvami náročná, keďže v detstve som ako jediné a správne vnímala iba kresťanstvo a všetko ostatné ako čiernu mágiu. Vôbec si to dovoliť, uvedomiť si, čo mi rituály môžu do života priniesť, ako ich využívať vo svojom živote, to prišlo až v roku 2019 vďaka workkshopu od Sofie Sundari.
Som rada, že som počas roka 2021 dokázala nájsť v sebe silu postaviť sa vlastných strachom, limitujúcim presvedčeniam, nalaďovať sa na svoje telo a svoje vyššie ja, aby som mohla žiť v súlade sama so sebou, kráčať vlastnou cestou a nežiť život podľa očakávaní niekoho iného.
Každý deň sa prebúdzať, uvedomovať si svoje vzorce, pracovať s nimi a dovoliť si plne vyjadriť svoju vlastnú výnimočnú esenciu je niečo, čo ma posúva vpred. Občas je to náročné a inokedy krásne, ale stojí to určite za to. Keď treba využívam vlastnosti a kvality iných ľudí, božstiev, bohýň, aby som dokázala lepšie stelesniť, manifestovať to, kým som, kým chcem byť a aký život chcem žiť.
Ešte viac sa „zamilovať“ do svojich produktov, do svojich ideálnych zákazníkov, do komunity, ktorú spoločne tvoríme a do predaja. Vyrastať v energii nedostatku a nechať sa obmedzovať svojimi presvedčeniami z detstva ohľadne peňazí a bohatstva je niečo čo chcem zanechať v starom roku a v novom roku ešte viac naladiť na hojnosť a prijímanie.
Lebo len keď budeme my ženy úspešné, dokážeme priniesť do sveta zmenu, ktorú od neho očakávame.