Učíme sa abecedu a čítame

Súčasný školský systém nie je až taký efektívny, ako by si vyžadovala dnešná doba. Mnohokrát nie sú brané do úvahy individuálne potreby žiakov a vzdelávacie metódy sú často-krát zastaralé. Práve preto som zástancom toho, že rodičia by sa do toho procesu mali aktívne zapájať a využívať príležitosti na učenie doma vo forme hry a zábavy.

Keď sme zvažovali, či syna nechať v materskej škole alebo ho už umiestniť do základnej školy, poviem úprimne, nevedela som si predstaviť, že v triede obsedí 5 vyučovacích hodín. V materskej škôlke predsa majú režim voľnejší a viac príležitostí na hru či pohyb v záhrade.

Maxim v škole

Napriek tomu inklúzia môjho syna do základnej školy prebehla hladko viac si môžete prečítať aj v tomto článku. Prípadne si prečítajte môj eBook zdarma, o tom ako komunikovať s okolím, ak máte dieťa so špeciálnymi potrebami. Mojím cieľom bolo primárne, aby sa syn v novej škole cítil dobre a spokojne, a toto som aj komunikovala s vedením školy.

Musím povedať, že škola naozaj zodpovedne pristupovala k inklúzii nášho syna a pripravila mu také podmienky, aby sa mohol dobre prispôsobiť zmene prostredia, či už vo forme:

  • oddychových vankúšov,
  • zabezpečením kreatívnych hier,
  • umožnením pohybu v školskej knižnici, vonku či na chodbe,
  • nastavením individuálneho vyučovacieho plánu tak, aby časť hodín mohol tráviť so svojimi spolužiakmi prvákmi – najmä tie výchovné predmety,
  • ako aj podporou osobného asistenta, ktorého škola zabezpečila vo vlastnej réžií,
  • neposlednej rade osobným ľudským prístupom personálu či žiakov.
Maxim s osobnou asistentkou Kristínkou

Môj syn s Downovým syndrómom navštevuje nultý ročník základnej školy, v ktorej má nastavený individuálny plán vzdelávania (IPV) nasledovne:

  • 7 hodín týždenne má na rozvíjanie komunikačných schopností,
  • 2 hodiny týždenne na rozvíjanie grafomotorických zručností,
  • 3 hodiny na matematiku,
  • a po 1 hodine na vecné učenie, pracovné vyučovanie, hudobnú, telesnú a výtvarnú výchovu.

Napriek tomu, že podľa IPV sa nemá zatiaľ učiť čítať, syn prejavil o čítanie záujem. Čo robiť, keď ho to začalo zaujímať? Prečo ho v tom nepodporovať, keď má o to prirodzený záujem?

Osobne si myslím, že je dôležité nechať deti „učiť“ sa v domácom prostredí, a to najmä hrou, ak o nejakú aktivitu prejavili vlastný záujem. A práve preto rodičia a kamaráti detí hrajú dôležitú úlohu pri vzdelávaní. Ja som sa rozhodla svojho syna v čítaní podporovať.

Ako sa to všetko vlastne začalo?

U nás doma milujeme čítanie. Od začiatku sme si domáci režim nastavili, tak, že doma nemáme televízor (lebo je to najväčší požierač pozornosti a času) a venujeme sa deťom – ich rozvoju hlavne vytváraním si vzťahu ku knihám a čítaniu.

Sofia a Maxim spoločne čítajú

Majte na pamäti:

  1. Deti s Downovým syndrómom sa ľahšie učia, ak je skombinovaných, čo najviac zmyslov pri učení a sú zapojené do učenia pozitívne emócie.
  2. Venujte sa iba 1 aktivite. Deti s DS majú horšiu pozornosť. Je dôležité to vedieť a všetko ostatné dať bokom, aby ich to nevyrušovalo.
  3. Všetky aktivity – hry robte priamo s dieťaťom, deti s DS sa veľa učia napodobňovaním.
  4. Opakujete všetko nie 2-3 – krát, ale aj 100- krát.

Čítanie dopĺňame „edukatívnymi“, zábavnými a spevavými videami z you-tube kanálu. My sami si doma často spievame, aby sme si pesničkami opakovali, to čo chceme podporovať.

Zoznamovanie sa s abecedou

Nebolo tomu inak ani pri rozvoji čítania. Začala som tým, že som synovi púšťala krátke videá, aby sa zoznamoval s abecedou – písmenkami – formou pesničky.

Máme top favoritov – pre videá o abecede:

Anička a Murko
Smejko a Tanculienka

Vzhľadom k tomu, že syn je vychovávaný dvojjazyčne. Učíme ho abecedu aj po nemecky. Doma máme CD, ktoré veľmi rád počúva a na ňom je aj pesnička s abecedou po nemecky, prípadne využívame you-tube kanál. Tam sa nám osvedčil MIX pesničiek po nemecky na rôzne témy – farby, abeceda… – od „Sing mit mir – Kinderlieder“. Pripájam link tu.


Sing mit mir – Kinderlieder

Zoznamovanie sa s písmenkami v knihách a ich rozlišovanie

Pred spaním alebo počas dňa si čítame rôzne knihy s básničkami a/alebo obrázkami o abecede s konkrétnymi písmenkami. Neustále opakovanie hrou, čítaním, pesničkami a videami nám pomohlo, že syn sa naučil celú abecedu naspamäť v dvoch jazykoch.

Pri čítaní som vždy pridala malú hru pre syna – vyhľadávanie písmeniek v texte – zo začiatku len vo veľkých nadpisoch obrázkových kníh, neskôr v iných textoch napísaných väčšími písmenami. A to boli naše začiatky čítania. Čítame a rozoznávame veľké písmená v nadpisoch knižiek z obrázkových obľúbených kníh.

Ktorými písmenkami začať? Odporúčam začať menom dieťaťa. V našom prípade to boli písmenka: M, A, X, I, K. Dieťa vie ako sa volá a veľmi rado poukazuje na seba a svoju osobnosť. Navyše už v škôlke sa učia aspoň podpísať vlastným menom. Postupne sme pridávali mená ostatných členov rodiny, až nakoniec zvládol celú abecedu.

Spájanie písmeniek do slóv

Vzhľadom na jeho kombinovanú vadu zraku, momentálne sa sústreďujeme zatiaľ iba na VEĽKÉ PÍSMENÁ. V súčasnosti je syn schopný prečítať slová z veľkých písmeniek.

Pripomínam, že v škole sa učí momentálne hlavne PÍSAŤ písmenka (M, A, I, V, E, U). Kým v škole sa sústreďuje na písanie a doma sa sústredíme na čítanie. Syn ovláda celú abecedu a začína čítať sám. Ďalším krokom je spájanie písmeniek do slabík. Tu si môžete pomôcť vytlieskávaním slov. Napr. ma – ma, Ma-xim, So-fia…

Keď má dieťa vnútornú motiváciu, nie je unavené a je do učenia zapojené hrou spolu s jeho kamarátmi alebo súrodencami, ľahšie sa učí.

Domáce hry

Letná škola

Veľmi dobre sa mi osvedčilo, hrať sa doma s deťmi na školu. Staršia 9-ročná dcéra pripravuje rôzne papiere na písanie a úlohy pre mladších súrodencov. Tí potom robia úlohy, akoby boli v škole a ona je pani učiteľkou. Podmienkou je, aby to robili vtedy, keď majú chuť a náladu. U nás sa osvedčila napríklad počas prázdnin, tzv. letná škola v záhrade.

Keď robím domáce úlohy so synom, prekopírujem listy aj pre najmladšiu dcéru. Ak robia úlohy spoločne, viac ich to baví.

Inokedy si opakujeme písmenka napríklad vonku na prechádzke písaním do piesku či skladaním písmeniek z kamienkov.

Čo teda rodič potrebuje?

Stačí mať trošku ochoty začleniť učenie do bežného života a poddať sa vlastnej vynaliezavosti a kreativite. Avšak na to, aby rodičia po príchode boli schopní ešte pracovať so svojimi deťmi, musia mať dostatok energie. Viac si môžete prečítať aj v tomto článku.

Ďalej je dôležité byť pripravený pohotovo reagovať, keď dieťa prejaví o niečo záujem úplne samo od seba a byť dostatočne všímavý, o čo sa práve Vaše dieťa zaujíma. Neoddeliteľnou súčasťou každého vzdelávania je podpora – dať mu príležitosti „byť úspešné“ v tom, o čo sa zaujíma. Aby si zažilo pocit úspechu a ocenenia. Oceňovať treba jeho výkony – činnosti. Potvrdiť mu slovami, čo sa práve naučilo a zvládlo. Dávať mu pozitívnu spätnú väzbu.

„Si šikovný,“ nie je správne ocenenie, to je hodnotenie. Skúste to formulovať napríklad: „Wau… Dneska si prečítal celý nadpis úplne SÁM a bez chyby!“ Keď dieťa vrúcne vyobjímate, veľmi rado bude danú činnosť s Vami opakovať aj v budúcnosti :o)

Zhrnutie na záver – čo teda rodič potrebuje, aby mohol dieťa doma učiť:

  • mať dostatok vlastnej energie,
  • ochotu začleniť učenie do bežného života,
  • poddať sa vlastnej vynaliezavosti a kreativite,
  • kombinovať učenie s hrou a zapájať iné deti,
  • zapojiť pri učení, čo najviac zmyslových vnemov (zrak, sluch, hmat…) a pozitívne emócie,
  • opakovať „učivo“ pravidelnými a zábavnými činnosťami,
  • byť všímaví voči potrebám svojho dieťaťa a zabezpečiť, aby sa učilo vtedy, keď má chuť a nie je unavené,
  • podporovať ho – dať mu možnosť zažiť si vlastný úspech a správne ho oceňovať.

Na záver Vás len chcem podporiť v tom, aby ste so svojimi deťmi trávili krásne chvíle a využívali ich efektívne – zábavou, hrou a učením, ktoré ich bude baviť.

"Som nevyliečiteľná optimistka a mama troch výnimočných detí. Vďaka osobným skúsenostiam s výchovou dieťaťa s Downovým syndrómom v prostredí dvoch materinských jazykov som sa rozhodla inšpirovať rodičov detí s jedným chromozómom navyše, aby vykročili na cestu k radostnému, spokojnému a plnohodnotnému životu pomocou kvalitnej stravy a komunikácie s porozumením." Viac sa o mne dozviete v sekcii Môj príbeh
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovávanie tohto komentára. Zásady spracovávania osobných údajov