Vo svojej praxi sa najčastejšie stretávam s tým, že mnoho rodičov malých detí si myslí, že detské znakovanie je určené výlučne pre nepočujúce deti. Zamieňajú si totiž detské znakovanie s posunkovým jazykom. Aj keď naša cesta k znakovaniu viedla od poruchy sluchu, ktorú syn mal, detské znakovanie ako také vzniklo v Amerike práve pre počujúce deti. Chcete vedieť viac? Začítajte sa do tohto článku.
Keď sa mi v roku 2011 narodil môj druhorodený syn Maxim, dostala som sa k detskému znakovaniu. Vtedy sme riešili znakovanie hlavne preto, že sme sa obávali, ako budeme s našim synom komunikovať. Maxa sme chceli vychovávať vo viacerých jazykoch. Chceli sme, aby rozprával nielen po slovensky, ale aj po nemecky, tak ako jeho staršia sestra. No môj syn okrem diagnózy Downov syndróm, mal aj diagnózu stredne-ťažká porucha sluchu. To znamená, že počul iba veľmi silné zvuky – ako napríklad štekot psa. (Celý náš príbeh o znakovaní si môžete prečítať v tomto článku). Odvtedy uplynulo viac ako 10 rokov.
Max vyrástol, stredne-ťažkú poruchu sluchu už nemá a hovorí slovensky aj nemecky. No pre mňa bola táto skúsenosť veľmi dôležitá. Lebo som si uvedomila, ako komunikácia významným spôsobom ovplyvňuje naše každodenné vzťahy s deťmi a ich dôveru voči nám. Preto od roku 2018 robím webináre ZADARMO o detskom znakovaní.
NIE. Detské znakovanie vymysleli dve Američanky práve pre POČUJÚCE deti.
Za celým systémom znakovania stoja 2 ženy – Linda Acredolo, PhD. a Susan Goodwyn, PhD. Odvtedy však na trhu vzniklo niekoľko rôznych systémov znakovania, nielen pre zdravé počujúce deti, ale tiež pre výnimočné deti, teda napríklad pre deti s Downovým syndrómom, autizmom či inými diagnózami.
Vedci totižto zistili, že detské znakovanie pomáha pri rozvoji hovorenej reči, ak je správne praktizované v spojení s hovorenou rečou.
Keďže si mnoho rodičov myslí, že znakovanie je iba pre nepočujúce deti, vznikol aj tento článok.
Rada by som v ňom zdôraznila, že znakovanie nie je posunkový jazyk.
Áno. Povedzme si teda, aký rozdiel medzi nimi teda je.
Slovenský posunkový jazyk je ucelený jazykový systém, ktorý sa používa najmä v komunite nepočujúcich ľudí. Je to komplexný jazykový systém, ktorý je nevokálny a autonómny a je používaný na komunikáciu s komunitou Nepočujúcich na Slovensku. Je tvorený špeciálnymi pohybmi rúk v trojrozmernom priestore, mimikou, ale aj pohybmi hlavy a hornej časti trupu. Slovenský posunkový jazyk má svoju posunkovú (slovnú) zásobu a svoju gramatiku, ktorá nie je závislá na gramatike slovenského jazyka. Tak ako my počujúci používame slovenský hovorený jazyk. Nepočujúci ľudia na Slovensku používajú slovenský posunkový jazyk. Posunkový jazyk je však v každej krajine iný.
Detské znakovanie je súbor detských znakov (posunkov) – jednoduchých pohybov rúk, ktoré využívajú rodičia na komunikáciu so svojím dieťaťom do doby, kým sa ich dieťa naučí rozprávať.
Detské znakovanie NECHCE NAHRADIŤ hovorenú reč (tak ako to je v prípade posunkového jazyka).
Cieľom znakovania je podporiť rozvoj komunikačných schopností dieťaťa, uľahčiť komunikáciu medzi dieťaťom a rodičom, ako aj dorozumieť sa s dieťaťom ešte pred tým, ako bude vedieť rozprávať.
Dorozumieť sa v komunite nepočujúcich ľudí a počujúcich ľudí, ktorí ovládajú posunkovú reč.
Dieťa chce od narodenia komunikovať so svojím okolím. Na začiatku napodobňuje grimasy, neskôr bľaboce, potom prichádzajú gestá, ukazovanie a nakoniec aj slová. Ako isto viete, kým dieťa začne rozprávať trvá to určité obdobie.
Vo veku 15. – 18. mesiacov môže mať dieťa slovnú zásobu cca asi 20 slov, väčšinou sú to skratky či imitácie zvukov zvierat. Vo veku 2 – 3 roky dieťa používa od 25 do 225 slov.
Poviete si, že je to poriadne veľké rozpätie! Áno, máte pravdu.
Práve od prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Od toho, ako s ním rodičia komunikujú či nekomunikujú, v akých podmienkach žije a aké podnety z okolia dieťa dostáva v oblasti rozvoja reči.
U výnimočných detí (detí s hendikepom) to môže byť aj oveľa neskôr. A práve na podporu komunikácie dieťaťa s rodičom vzniklo aj detské znakovanie.
Detské ZNAKOVANIE je prirodzenou rečou každého dieťaťa.
Komunikácia s dieťaťom je veľmi dôležitá. A práve z osobnej skúsenosti môžem potvrdiť, že znakovanie nám výrazným spôsobom pomohlo, nielen pri viacjazyčnej (bilingválnej) výchove, ale tiež pri rozvoji jeho hovorenej reči, komunikačných zručností a tiež pritom, aby bol náš syn, čo najviac integrovaný do bežného života.
Nie. Ja som zástancom totálnej komunikácie a tiež toho, že pre každú rodinu je vhodné nejaké iné riešenie. To, čo je skutočne dôležité je vedieť:
Ako to myslím? Tak, že ak má Vaše dieťa ľahkú poruchu sluchu alebo stredne-ťažkú poruchu sluchu, ktorú má riadne kompenzovanú správne nastavenými načúvacími prístrojmi, a Vaše dieťa sa bude primárne pohybovať medzi počujúcimi ľuďmi, tak pre Vás znakovanie môže byť vhodným doplnkom a pomôckou pre zlepšenie vzájomnej komunikácie a tiež prostriedkom na podporu rozvoja hovorenej reči.
V mojom kurze som mala niekoľko rodičov detí s poruchou sluchu. Mnohí rodičia sa totižto obávajú učiť slovenský posunkový jazyk. Zdá sa im byť pomerne náročný a detské znakovanie vychádza z prirodzených detských znakov, ktoré sú ľahšie na naučenie ako celý posunkový jazyk.
Mala som však aj rodičov, ktorí detské znakovanie používali v kombinácii s posunkovým jazykom. Prečo?
Pretože každé dieťa je iné a jeho vývin reči je tiež iný. Detské znakovanie obsahuje súbor viac ako 140 znakov, ktoré Vám pomôžu pri rozvoji reči, v čase keď Vaše dieťa ešte nerozpráva.
Ak však priebehu doby zistíte, že potrebujete náhradný komunikačný systém, lebo Vaše dieťa, nebude napredovať v hovorenej reči, tak ako by malo kvôli iným pridruženým diagnózam, bude pre Vás jednoduchšie doučiť sa znaky posunkového jazyka a používať ho pri komunikácii so svojím dieťaťom, keď ste už zvládli detské znakovanie. Keď už raz dieťa pochopí princíp komunikácie prostredníctvom znakovania, ľahšie prejde na posunkový jazyk alebo iný náhradný komunikačný systém.
Za mňa kombinácia hovorenej reči a znakovania je naozaj prostriedok, ako pomôcť dieťaťu v komunikácii s Vami, ako sa môžete vyhnúť sa frustrácii z neporozumenia či apatii a nezáujmu dieťaťa komunikovať so svojím okolím.
Áno, mala som obavy, či to bude fungovať, keď sme pred 10. rokmi do toho išli. Vtedy tu neboli žiadne informácie, a len málo ľudí a odborníkov vedelo o znakovaní. Bála som sa či to bude stačiť a či môj syn bude niekedy vôbec rozprávať. Ale teraz viem, že občas človek musí vyjsť zo svojej komfortnej zóny a vydať sa po chodníčkoch, ktoré ešte nie sú tak vychodené a sledovať, či je to s ním v súlade a nevzdávať to pri prvom neúspechu. Teraz viem, že to bol veľmi dobrý krok smerom ku rozvoju hovorenej reči u môjho syna. A môže to byť aj Vás krok.
Hádam len toľko, aby ste to vyskúšali na sebe. Nezávisle na tom, či máte zdravé alebo výnimočné dieťa. Detské znakovanie sa môže pre Vás stať spôsobom, ako podporiť a rozvíjať hovorenú reč svojho dieťaťa. A zároveň mať spoločnú aktivitu, pri ktorej sa môžete nielen niečo naučiť, ale aj zabaviť.
Ak by ste chceli vedieť viac, prihláste sa na webinár, na ktorom budem rozprávať o komunikácii, ako aj o znakovaní a jeho vplyve na rozvoj hovorenej reči.
Registrovať ZADARMO na webinár sa môžete tu.