Byť INÝ neznamená byť HORŠÍ, môže to znamenať byť Výnimočný

Tento článok som napísala, aby som Vám navrhla ZMENIŤ  uhol pohľadu na „inakosť“ nielen dieťaťa so špeciálnymi potrebami.

Keď sa mi narodil syn s Downovým syndrómom zažívala som mnoho veľmi protichodných vnútorných pocitov. Od beznádeje, cez strach až po hlboký smútok či vôľu nevzdávať sa a popasovať sa so životom. Minimálne 3 mesiace som sa s tým všetkým vnútorne vysporiadávala. Aké pocity som zažívala ako matka, ktorej sa narodilo dieťa so špeciálnymi potrebami si môžete prečítať viac v mojom príbehu.

Až som sa rozhodla chaos v mojej mysli nejako utriediť, usporiadať a zosumarizovať. Čo si vlastne myslím o diagnóze Downov syndróm? Čo skutočne o nej viem? Čomu som sa rozhodla uveriť? Ako budeme ďalej žiť? Čo chcem dosiahnuť? Takéto a mnohé iné otázky mi vírili v hlave.

Urobte si poriadok vo svojej mysli

Jedného dňa môj manžel navrhol, aby sme napísali OTVORENÝ LIST všetkých svojím priateľom, známym i rodine. V liste sme sa chceli stručne a jasne vyjadriť k životnej situácií, v ktorej sme sa vtedy nachádzali.  Tento počin nám pomohol lepšie sa vysporiadať s faktom, že sa nám narodí INÉ dieťa, ako sme očakávali.

Inakosť môže znamenať aj VÝNIMOČNOSŤ

Vďaka tomu, že sme sa rozhodli napísať otvorený list, utriedili a usporiadali sme si naše myšlienky vo svojich hlavách a zistili sme, že nie je všetko až také čierne alebo biele. Bol to prvý krok, kedy sme MY RODIČIA tú „inakosť“ začali volať „výnimočnosťou“. To, že my samy sme boli schopní prijať naše dieťa ako „výnimočné“, ako niečo „špeciálne“, ako dar, zmenilo vibrácie našich myslí i myslí okolo nás. Už sme neboli „obeťami“ – hračka v rukách prírody – Prečo práve my? Už sme sa stali odvážnymi „tvorcami“ života nášho výnimočného dieťaťa.

Prelaďte sa na NÁDEJ

Zrazu „inakosť“ nášho syna, chytila špeciálny, výnimočný, a hlavne pozitívny nádych. V našej mysli sa udomácnilo toto slovo veľmi dobre, lebo prinieslo so sebou dávku NÁDEJE a PRÍLEŽITOSTI. Z negatívnych nepríjemných pocitov v duchu obáv „čo bude s naším dieťaťom“ sme sa presunuli do pozitívnej energie „výnimočnosti a špeciálnosti“ nášho milovaného dieťaťa. Náš ďalší život sa niesol v znamení životného kréda:

„Očakáva nás totižto jedinečný, vzrušujúci a špeciálny život s jedným chromozómom navyše!“

Nádej, ktorá sa vliala do našej mysle sa mohla šíriť priestorom ďalej. A práve otvorený list sa stal šíriteľom tejto myšlienky medzi našich priateľov, známych i rodinu.

Sofiina filozofia života

Keď môj syn Maxim, oslavoval svoje tretie narodeniny, moja prvorodená dcéra sa pýtala svojho otca: „Oci? Prečo Max ešte nerozpráva, tak ako ja? Veď už má 3 roky!“ „Max je špeciálny…. Veľmi špeciálny človek,“ hovorí jej môj manžel. Sofia na to úplne spontánne zareaguje: „Aj ja som špeciálna. Viem krásne maľovať!“ Po chvíli rozmýšľania napokon moja najstaršia dcéra znova prehovorí:

„Všetci sme špeciálni. Jeden vie krásne maľovať, iný sa vie super hrať, skákať, písať… jeden vie dobre upratovať, iný zase krásne tancovať… jesť…“ a takto by sa dalo pokračovať do nekonečna.

Na svete žije niekoľko miliárd výnimočných, špeciálnych a jedinečných ľudí. To je filozofia života našej výnimočnej dcéry. To je filozofia nášho výnimočného života s jedným chromozómom navyše.

Uvedeným príkladom vidíte, že sa nám podarilo „implantovať“ do mysle našej dcéry i nášho okolia, čo sme si predsavzali pri písaní otvoreného listu.

Takýto prístup nás učí byť tolerantnými k sebe i ostatným. Rešpektovať našu výnimočnosť a jedinečnosť, to je cesta k porozumeniu, láske a šťastnému životu.

S odstupom času siedmych rokov viem zhodnotiť, že to bolo správne rozhodnutie. A preto som sa rozhodla urobiť e-book zdarma k tejto problematike. V e-booku s názvom Diagnóza Downov syndróm – Prečo a ako informovať okolie sa dozviete viac o tom, prečo si myslím, že to naozaj bolo správne rozhodnutie a ako to celé súvisí s Vašou túžbou, aby aj Vaše dieťa bolo akceptované a prijaté prostredím, v ktorom žije.