V podstate pracujete so zvukom hovoreného slova, s jeho intenzitou, trvaním a výškou. Tieto cvičenia podporujú dieťa v rozlišovaní rôznej intenzity, dĺžky a výšky tónov zvuku.

Napríklad pustíte si pesničku v rádiu, jednu dáte úplne na hlas a inú dáte potichučky. Alebo zaspievate riekanku, kde meníte intenzitu svojho hlasu: vlk zareve vauúú, babička šepoce v bruchu vlka a podobne.

Prípadne pri čítaní rozprávky alebo u malých batoliat meníme výšku tónu nášho hlasu, auto zavrčí hrubým, hlbokým hlasom a myška zapiští tenučkým, vysokým hlasom pí, pí.

Trvanie zvuku môže byť krátke ako bum na bubon alebo dlhé ako sanitka – tatúúúú, tatááá, viú, viú. Takéto hry môžu byť veľmi zábavné pre Vaše dieťa a ľahko sa dajú zakomponovať do spievania, hrania či počúvania.

U nás doma, veľmi radi počúvame rozprávky. A hádajte, ktoré sú obľúbené? Práve tie, kde sa veľa spieva, menia sa tóny hlasov a ich intenzita. Deti to milujú. Vrelo odporúčam CD-čka z Lídla s rozprávkami, alebo pesnišky Fíha Tralala, Spievankovo a podobne.

Pri tejto technike sa teda zameriavame na tieto tri veci v hovorenom prejave:

• Trvanie – krátke alebo dlhé.
• Intenzita – tichá alebo hlasná.
• Výška tónu – nízka alebo vysoká.

Ak budete používať túto techniku u dieťaťa, ktoré ešte len bľaboce, v tejto fáze svojho života, batoľa vníma výšku, hĺbku, intenzitu i trvanie hovorenej reči veľmi intenzívne, uvidíte aké úsmevy bude na Vás robiť, keď sa budete s ním takto rozprávať.

U starších detí používajte rýmovačky, riekanky a piesne, kde môžete meniť výšku tónu hlasu a zároveň meniť dĺžku trvania zvukov. Neskôr čítajte deťom príbehy a meňte zvuky. Veľmi vhodné sú riekanky a rozprávky, v ktorých sa určité slohy, slová opakujú.