Skúste sa zamyslieť, do ktorej skupiny patríte Vy? Vytesňujete emócie (nedovolíte si ich prejaviť, potláčate ich) alebo sú vo Vás ako nevypočítateľná bomba, ktorá vybuchuje kedy sa jej zachce ? Emócie si síce dovolíte prežívať, ale tak, že sa nimi nechávate strhnúť, stávajú sa pre Vás nekontrolovateľné, neregulovateľné, strácate jednoducho kontrolu nad sebou a svojím jednaním? Do ktorej skupiny patríte?

Skúste si všímať ako bežne hovoríte so svojimi deťmi. Aký výroky používate, keď sa dostávate do emočne vypätej situácie? Skúste si napísať pár typických viet z "ty výroku" a transformovať ich na "ja výrok".

Je pre Vás prirodzené byť v spojení so svojím telom, vyšším ja? Dokážete sa naladiť v sebe na ten priestor bezpodmienečnej lásky a bezpečia? Poznáte ho? Kde vo Vašom tele sa nachádza? Viete zostať neutrálny? Nehodnotiť? Nekritizovať?

Ako vnímate ticho. Viete sa počas ticha uvoľniť a vnímať energiu niekoho iného alebo tú svoju? Dokážete vycítiť emócie a pocity niekoho iného? Alebo máte tendenciu stále niečo hovoriť, dokončovať vety a nedávate priestor druhej strane na rozhovor?