Prečo som začala písať blog alebo vízia môjho života

Moja vízia v oblasti výchovy detí

Som matka troch výnimočných detí: Sofia (9), Maxim (7) a Olivia (4). Mojím životným poslaním je milovať svoje deti bez podmienok s rešpektom k ich vlastnej osobnosti a individualite. Mojou túžbou je vychovať z nich slobodných jedincov, schopných hľadať svoj zmysel života, naplniť ho, tešiť sa a žiť svoj život spontánne, radostne, bez strachu zo zlyhania a s odvahou. Chcem podporovať ich kreativitu, predstavivosť i tvorivosť. Učiť ich sociálnemu cíteniu, empatii a konať v prospech seba i iných.

Mojím cieľom je podporovať ich nasledovaní svojho vnútorného hlasu srdca, vychovávať ich k samostatnosti, slobode a zodpovednosti za svoje myšlienky, činy i rozhodnutia. Snažím sa, aby boli čo najviac v kontakte s prírodou a naplno rozvinuli svoj potenciál. Lebo verím tomu, čo povedal Walt Disney:


„Všetky naše sny sa stanú skutočnosťou, ak máme odvahu ich nasledovať.“


A kým chcem byť ja?

Chcem byť človekom, ktorý je:

  • plný energie a elánu,
  • rešpektuje a je rešpektovaný,
  • z ktorého vyžaruje pozitívna energia,
  • sa usmieva a cíti sa skvele,
  • je spontánny, autentický a žije s radosťou a ľahkosťou,
  • pomáha iným, ak to potrebujú,
  • pozerá sa na iných láskavým pohľadom bez posudzovania, hodnotenia a kritizovania,
  • vkladá entuziazmus, svoju dušu do všetkého, čo robí a robí veci najlepšie ako vie,
  • má dostatok finančných prostriedkov a dovolí si utrácať financie na radosti života, svoje potreby i potreby svojich detí,
  • sa slobodne rozhoduje a berie zodpovednosť za svoj život i životy svojich detí.

Cieľom môjho života je vytvoriť niečo hodnotné pre svoju generáciu i pre tých, ktorí prídu po mne.


Prečo som začala písať blog?

Vždy som bola ambiciózna a cieľavedomá. Myslela som si, že som úspešná a emancipovaná žena, ktorá zvláda rodinu i pracovné nasadenie. Žila som život, po ktorom som túžila. Práca, rodina, povinnosti… Klasický kolobeh života, aký pozná asi každý z Vás.

Ale čím ďalej, tým viac, som trávila svoj čas v práci na úkor samej seba.  Život sa mi prepletal pomedzi prsty a ja som začala byť nespokojná so svojím životom. Cítila som sa ako uväznená vo vlastnom svete.

Moje EGO sa však neustále udržiavalo pri živote tým, že som nemala chvíľku, aby som sa zastavila. Nebol čas na premýšľanie o živote, o mojom smerovaní.  Myslela som si, že nasledujem svoj cieľ. Ibaže moje srdce túžilo po niečom inom. Veľmi po tichu ma na to začalo upozorňovať.

Až prišiel zlom. V marci minulého roka som ochorela, tak že som nemohla ísť do práce. Prvýkrát po desiatich rokoch som si zobrala „marodku“. Tri týždne práceneschopnosti ma prinútili zastaviť sa a rozmýšľať o svojom živote. Moje telo mi dalo jasný signál. Takto to už ďalej nejde! Posledný rok môjho života nebol v súlade s mojím srdcom. Cítila som sa vyčerpaná. Išla som sama proti sebe.

Na jednej strane, ma práca bavila a napĺňala. Čas v práci plynul tak rýchlo, že som si často až večer uvedomila, že už je čas ísť domov. Mala som rada ľudí, s ktorými som pracovala i pracovné prostredie. Na druhej strane, stále častejšie sa ozývalo moje srdce. Zažívala som pocity, že nie som dosť dobrá matka, že netrávim dosť času so svojimi deťmi. Že mi niečo uniká. Že strácam energiu a elán do života.

Moje EGO malo svoje jasné argumenty – potrebujeme predsa peniaze na život a dohoda bola jasná. Život na Slovensku, znamenal, že ja som sa stala živiteľom rodiny.


„Nebojte sa opustiť niečo, čo je teraz dobré, pre niečo, čo bude skvelé.“ Stáňa Stiborová


Až som sa vydala na cestu oslobodenia sa z vlastného väzenia

Začala som malými krokmi. Nastavila si budík v práci na tretiu hodinu a po jeho zazvonení, som vedela, že mám pol hodiny na to, aby som dokončila, čo bolo nevyhnutné a „vytratila“ z práce. Chodila som do práce skôr, aby som to všetko stihla a mohla byť o pol štvrtej doma a venovať sa rodine. Avšak to nestačilo. Práce bolo stále viac. Pracovať dvanásť hodín denne nebolo udržateľné z dlhodobého hľadiska. Energia mi ubúdala a ja som si nedobíjala baterky.

Až som sa jedného dňa rozhodla urobiť niečo pre seba. DAŤ SI PAUZU. Pouvažovať, čo vlastne v skutočnosti chcem. Započúvala som sa do hlasu svojho srdca. Vystúpila som z vlastného väzenia.

Odišla som na seminár Znovuzrodenie ženy v Adršpachoch od Zuzky Hozhoni. Zavolala som svoju sestru, ktorú som už poriadne dlho nevidela, nech ide so mnou a urobili sme si prvý spoločný výlet.

Uvedomila som si, že:

  • to, čo potrebujem JA, je presne tak dôležité ako to, čo potrebujú INÍ, vrátane mojej rodiny,
  • sa rozhodujem sama za seba a nemusím podliehať OČAKÁVANIAM iných,
  • môžem svoje ROZHODNUTIA MENIŤ,
  • život chcem ŽIŤ s ĽAHKOSŤOU a radosťou.
  • niektoré veci môžem NECHAŤ PLYNÚŤ a nemusím ich vždy vyriešiť.

K Zuzke som išla ešte na niekoľko ďalších seminárov v priebehu nasledujúcich mesiacov. O tom Vám porozprávam možno inokedy.

Podstatou je, že som vystúpila zo svojho vlastného väzenia, aby som našla cestu k samej sebe. Začala som si dobíjať baterky, viac snívať,  viac si užívať život so svojimi deťmi, so svojou rodinou, so sebou. Začala som napĺňať svoje potreby. Citlivo vnímať potreby seba i svojich detí. Ako aj tú krásu vôkol seba. Čoraz hlasnejšie a častejšie sa začal ozývať môj vnútorný hlas a ja som mala ODVAHU mu načúvať.

Vydala som sa na CESTU SVOJHO SRDCA. Trávila som niekoľko mesiacov tým, že som uvažovala, čo by to asi malo byť. Až som sa rozhodla…


Rozhodla som sa robiť niečo, čo mi dáva zmysel a do čoho chcem investovať svoju energiu.


Vďaka osobným skúsenostiam s výchovou dieťaťa s Downovým syndrómom v prostredí dvoch materinských jazykov som sa rozhodla inšpirovať rodičov detí s jedným chromozómom navyše, aby vykročili so mnou na CESTU POZNANIA k spokojnému, radostnému a plnohodnotnému životu svojich ratolestí.

A tak som začala písať tento blog. Založila som si facebookovú skupinu a instagram. Pripravila som pre Vás e-Book ZDARMA a pracujem na knihe. A prečo to všetko robím? Lebo verím, že cez online svet sa dokážeme lepšie prepojiť, hoci sa fyzicky nemusíme vidieť a ani stretnúť.

Priznávam sa, že nebolo pre mňa ľahké vyjsť s „vlastnou kožou“ na trh a verejne rozprávať o mojich životných skúškach. Nakoniec som si však povedala, že je to nevyhnutné. Že moje skúsenosti môžu pomôcť nejednému rodičovi aspoň v tom, že sa nebude cítiť, že je na to všetko sám. Veľmi dobre si pamätám tie svoje pocity, keď som sa nemala na koho obrátiť.

Online svet umožňuje rozšíriť moje poznatky k čo najväčšiemu počtu rodičov i priateľov ľudí a detí s Downovým syndrómom. Čokoľvek som sa naučila ja, môžem posunúť ďalším, ktorí sa môžu poučiť z mojich chýb, omylov, skúšok či úspechov. Môžu uvidieť jednu z ciest a s odvahou objavovať tú svoju vlastnú.

Verím, že nasledovné články, eBooky i kniha sa stanú pre Vás inšpiráciou, aby ste vedome vykročili na cestu poznania života s výnimočným dieťaťom.

"Som nevyliečiteľná optimistka a mama troch výnimočných detí. Vďaka osobným skúsenostiam s výchovou dieťaťa s Downovým syndrómom v prostredí dvoch materinských jazykov som sa rozhodla inšpirovať rodičov detí s jedným chromozómom navyše, aby vykročili na cestu k radostnému, spokojnému a plnohodnotnému životu pomocou kvalitnej stravy a komunikácie s porozumením." Viac sa o mne dozviete v sekcii Môj príbeh
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovávanie tohto komentára. Zásady spracovávania osobných údajov